všetky novinkyNovinky



Energofórum: Transparentnosť pri regulácii v praxi zlyháva

Transparentnosť a nediskriminácia v rámci regulácie vyplývajú z primárnej európskej i slovenskej legislatívy. V praxi sa však často stávajú prázdnymi frázami, zaznelo na konferencii Energofórum 2014 - elektrina. Príkladom môže byť nedávny proces výberu dodávateľa poslednej inštancie v elektrine či zvýšenie tarify za prevádzkovanie systému. Silná kritika voči transparentnosti regulácie sieťových odvetví u nás naďalej zaznieva aj z Bruselu.

Aktuálny rok je v porovnaní s minulým stabilnejší pokiaľ ide o prijímanie novej legislatívy v oblasti energetiky, otázkou však zostáva vykonávanie aktuálnej legislatívy v praxi. Jednou zo základných tém konferencie Energofórum 2014 - elektrina, ktorá sa konala koncom minulého týždňa, sa stala netransparentnosť a chýbajúca odôvodnenosť prijímaných regulačných opatrení.

Rastislav Hanulák, partner v advokátskej kancelárii Capitol Legal Group, vysvetlil zásady transparentnosti a nediskriminácie, a na niekoľkých praktických príkladoch z nedávnej praxe Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) upozornil na ich nedodržiavanie.

"Častokrát sa k nim pristupuje ako k prázdnym frázam, hoci majú jasný obsah," uviedol. "Vyplývajú z primárneho európskeho práva a sú súčasťou akéhokoľvek vzťahu EÚ ako medzinárodnoprávneho subjektu alebo konkrétneho štátu vo vzťahu k občanom, podnikateľom, adresátom opatrení."

Smernice, zákony, judikáty

V smernici o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (2009/72/ES) je požiadavka transparentnosti a nediskriminácie osobitne zdôraznená pri ukladaní opatrení tzv. všeobecného hospodárskeho záujmu, medzi ktoré patrí aj výber a určenie dodávateľa poslednej inštancie (DPI) v čl. 3 ods. 3.

"Finančná kompenzácia, iné formy kompenzácie a exkluzívne práva, ktorým určenie DPI svojím spôsobom je, sa poskytujú nediskriminačným a transparentným spôsobom," doplnil Hanulák znenie smernice.

Slovenský zákon o regulácii v sieťových odvetviach (250/2012 Z. z.) v § 3 ods. 1 tiež hovorí, že účelom regulácie je transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností za primerané ceny a v určenej kvalite.

Hanulák dodal, že podstata zásady transparentnosti úzko súvisí s právom verejnosti na informácie, ktoré vyplývajú z Ústavy SR aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navyše v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sži 1/2011 sa uvádza: "Niet pochýb o tom, že prihlásením sa Slovenskej republiky k princípom demokratického právneho štátu došlo aj u nás k prechodu od koncepcie diskrétnosti verejnej správy k princípu publicity správy."

Obmedzenia vo výbere DPI

Vo vzťahu k výberu nového DPI v elektrine Hanulák podčiarkol, že zásada transparentnosti sa týka aj zverejňovania podmienok verejných súťaží.

"Oznámenie o súťaži však bolo koncom augusta zverejnené nenápadne, v bočnej lište webstránky URSO a len v slovenčine. Ani pomenovanie dokumentu neevokovalo nezainteresovaným osobám, že ide o vyhlásenie súťaže na DPI," uviedol.

Verejné obstarávania, výbery a súťaže sú pritom často pod drobnohľadom európskych  orgánov. Súdny dvor EÚ v roku 2000 (vec C-324/98) konštatoval, že výzva na účasť v procese výberu, ktorá má byť poverená výkonom opatrení alebo záväzkov vyplývajúcich zo všeobecného hospodárskeho záujmu, teda aj DPI podľa článku 3 ods. 3 smernice 2009/72/ES, sa má zverejniť tak, aby bola zabezpečená požadovaná miera spravodlivosti a otvorenosti výberového konania a umožnila zapojenie do súťaže aj účastníkom z iného členského štátu.

Okrem jazykového obmedzenia pre subjekty z iných krajín považuje Hanulák za diskriminačné aj jednotlivé kritériá pre DPI. "Oznámenie je nepochybne adresované len slovenským subjektom, keďže len na slovenské subjekty sa vzťahuje povinnosť dodržiavať štandardy kvality vyplývajúce z vyhlášky úradu," poukázal Hanulák.

Osobitne podmienka zabezpečovania dodávky elektriny pre najmenej 100 000 odberateľov elektriny má podľa neho závažný diskriminačný charakter, pretože jej následkom nie je eliminácia nedostatočne skúsených dodávateľov, čo má byť jej deklarovaným účelom, ale len vylúčenie dodávateľov s menším trhovým podielom.

"Veľkosť trhového podielu nevypovedá o skúsenostiach a profesionalite uchádzača, osobitne ak takýmto podielom na Slovensku disponujú len traja doterajší DPI," dodal.

Zásada nediskriminácie pri súťaži  je pritom upravená v náleze Ústavného súdu, Zmluve o fungovaní EÚ, smernici o elektrine aj rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie, podľa ktorého je diskriminačnou požiadavkou aj tá, ktorá by mohla od účasti alebo od predloženia ponuky odradiť potenciálnych záujemcov, čím sa zúžila možná hospodárska súťaž.

Blesková zmena TPS

Veľká časť diskusií bola na konferencii venovaná nečakanej zmene tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá mala ďalekosiahle dôsledky pre všetkých účastníkov na trhu, prenáša sa do koncovej ceny elektriny a týka sa aj samovýrobcov.

Dňa 19.8. bolo s účinnosťou od 20.8. vydané cenové rozhodnutie pre OKTE, ktorým sa zvýšila TPS z 19,82 €/MWh na 21,82 €/MWh a súčasne došlo k úprave TPS pre SSE-D vo výške, ktorá nebola zverejnená.

"Práve spotreba koncových odberateľov ja tarifou TPS výrazne zaťažená," poukázal Hanulák s tým, že napriek rôznym medializovaným argumentom, URSO nevysvetlilo "z akého dôvodu došlo k zvýšeniu, ani to, akú časť koláča si z toho SSE-D vezme, s odkazom, že ide o obchodné tajomstvo".

Platba TPS má však podľa jeho názoru charakter verejných zdrojov, keďže ju musíme všetci povinne platiť, uzavrel Hanulák.

V dôsledku zvýšenia TPS  sa napríklad dodávatelia elektriny stretli s tým, že v dátach za august im došli rozdielne hodnoty TPS a poplatkov za systémovú službu pre toho istého odberateľa, ktoré neboli schopní odberateľovi vysvetliť.

Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, pre ktorého bolo cenové rozhodnutie vydané, zaznamenal v auguste pri fakturácii problémy. "Bolo to komplikované, došlo to ako blesk z čistého neba," uviedol Peter Čulen z OKTE.

Vysvetlil, že merania, ktoré dostávali sumárne, boli rozdeľované. Priebehové sa rozdelili podľa hodnoty kriviek za prvých 19 dní, na zvyšok mesiaca sa použila hodnota rozdielu medzi mesačnou hodnotou, ktorú dostali od prevádzkovateľov sústav a im vypočítaným číslom. Pri nepriebehových meraniach sa použilo rozpočítavanie podľa koeficientov typového diagramu.

"Drobný problém sa ešte týka výrobcov, keďže poskytujú len mesačný údaj. Ten bol rozdelený proporcionálne na 19 dní a potom zvyšok, ale keďže merania na prahu sú väčšinou priebehové, je tam nekonzistencia v údajov a musíme to opraviť," dodal Čulen.  

V súvislosti so zvýšením TPS Jaroslav Ranto z URSO uviedol, že "zmena bola naliehavá". "Zo strany subjektov sme boli upozornení, že výška tarify nepokrýva plne náklady, ktoré sú s tým spojené," poznamenal.

"Verím, že v budúcnosti bude vykonávaná k 1. dňu v mesiaci," reagoval na otázku z publika, či by k takto závažnej úprave pravidiel nemal úrad pristupovať k začiatku mesiaca.

Kritika z Bruselu neutícha

Na netransparentnosť regulácie upozorňuje Slovensko aj Európska komisia (EK).

V rámci mechanizmu európskeho semestra už druhý rok po sebe vydala Slovensku odporúčanie v oblasti energetiky. Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie počas panelovej diskusie na Energofóre vysvetlila, že sa týka potreby zlepšiť fungovanie trhu s energiami, hlavne v oblasti regulácie. "Vysoké ceny elektriny pre priemyselných zákazníkov, vysoká energetická náročnosť hospodárstva a vysoký podiel HDP vytváraný v priemysle predstavujú výraznú konkurenčnú nevýhodu pre naše podniky," pripomenula.

V súvislosti s výčitkami Európskej komisie voči spôsobu výkonu regulácie Ranto uviedol: "Nemyslím si, že s transparentnosťou je až taký problém, ako nám je vyčítané, aj keď máme čo zlepšovať a do budúcnosti to môže byť lepšie."

Vašáková zdôraznila, že pokiaľ ide o tzv. odporúčanie CSR5 zvýšenia transparentnosti regulácie sieťových odvetví, Slovensko sa v rámci Národného programu reforiem zaviazalo uskutočniť 3 opatrenia. Jednak ide o (1) hodnotenie potreby ďalšej regulácie, (2) zverejňovanie analýzy ku všetkým zásadnejším zmenám politík regulačného obdobia a (3) vybudovanie dátového centra na webovom sídle ÚRSO.

Pred týždňom navyše EK vydala správu o pokroku v dokončení vnútorného trhu s energiou. V texte sprievodného dokumentu, ktorý sa týka Slovenska, zmieňuje potrebu posilniť nezávislosť regulátora a zaistiť jeho zodpovednosť hneď v prvej vete.

Slovensko by malo podľa Komisie presadzovať regulačný rámec napomáhajúci investíciám a integrácii trhov, vrátane revízie dopadu cenovej regulácie a zmien v sieťových poplatkoch. "Súčasné sieťové poplatky za distribúciu a prenos na Slovensku sú jedny z najvyšších v EÚ," uviedla EK.

Komisia tiež podčiarkla, že zákony transponujúce smernice tretieho energetického balíčka plne nezaisťujú, že URSO môže autonómne rozhodovať nezávisle od ministerstva a štátnej inšpekcie a nepredvídajú, že rozhodnutia URSO musia byť plne premyslené a opodstatnené.

© energia.sk

/Zdroj: www.energia.sk/


Vyberte si z našich produktov

 

Služby
Poradenstvo a analýzy v energetike
Spracovanie CAD dát
Predaj a inštalácia softvéru
Predaj a inštalácia hardvéru
Akreditované certifikačné služby
Vedenie podvojného účtovníctva, mzdovej a personálnej agendy
Riešenia
Obchodovanie s energiami
Elektroenergetický dispečing
Správa a údržba majetku
Správa životného cyklu zariadení
Správa technologických rozvodov
Správa technickej dokumentácie
Správa a údržba cestnej siete
Projektovanie energetických rozvodov
Mapové diela
Vyhradené technické zariadenia
Referencie
Technické informačné systémy
Obchodné informačné systémy pre energetiku
Poradenstvo a analýzy v energetike
Grafické aplikácie
Mestské informačné systémy
Kartografia
CAD
 

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK